Ponímanie bezpečnosti v aktuálních politicko-vojenských a vojenských dokumentoch alebo nedichotomický náhľad na bezpečnosť

Vladimír ZIKMUND

Kľúčové slova

Bezpečnosť, dichotómia, komplexný prístup, operačné prostredie, percepcia, vojenský príspevok k riešení krízy.

Úvod

Na medzinárodnej vedeckej konferencii konanej v Akadémii ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši v dňoch 18. a 19. októbra 2011 bola prezentovaná prednáška Doc. PhDr. Jany Lasicovej, PhD. a Mgr. Jaroslava Ušiaka, PhD. - ,,Status dichotómií vo výskume bezpečnosti". V tejto prednáške boli prezentované dve dichotómie - prvá - dichotómia medzi subjektívne a objektívne vnímanou bezpečnosťou a druhá - dichotómia medzi vojenskou a nevojenskou bezpečnosťou. V nasledujúcom texte by som chcel prostredníctvom interpretácie hlavných myšlienok aktuálnych politicko-vojenských a vojenských dokumentov poukázať, že na bezpečnosť jednotlivca, lokálnej komunity, štátu, či regiónu je v súčasnom svete potrebné nazerať nie oddelene, ale vždy komplexne vrátane prostriedkov a nástrojov (civilných aj vojenských), ktoré sú na zaistenie bezpečnosti využívané.

Aktuálne politicko-vojenské dokumenty a najmä vojenské dokumenty NATO a EÚ ponímajú bezpečnostné prostredie ako komplex, pozostávajúci zo zmesi podmienok, okolností, vplyvov, charakteristík a aktérov, ktoré pri zaisťovaní bezpečnosti ako najvyššieho politického cieľa rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú použitie jednotlivých nástrojov moci vrátane vojenskej sily. Základným konštatovaním je, že aj keď sa každé konkrétne prostredie bude vždy odlišovať, každé prostredie bude jedinečné, bude táto zmes zakaždým pozostávať z vnútorných prvkov, reprezentovaných predovšetkým obyvateľstvom a jeho kultúrou, a rovnako aj z vonkajších prvkov a aktérov.

Bezpečnosť a bezpečnostné prostredie

Obrázok č. 1 Premenné faktory bezpečnostného/operačného prostredia (Pramen: [3])

Hlavným a určujúcim obsahom uvedených dokumentov je spoločne dohodnutá charakteristika toho, čo môže k bezpečnosti prispievať, čo môže bezpečnosť narušovať a z čoho môžu vyrastať problémy vedúce ku krízam. Vo vojenských dokumentoch sa táto zmes označuje ako operačné prostredie. Na komplexné porozumenie týmto podmienkam a na skvalitnenie jeho hodnotenia a poznania je možné jednotlivé prvky prostredia teoreticky rozdeliť na šesť relatívne oddelených ,,subprostredí", ktoré predstavujú síce stabilne jestvujúce, ale hodnotovo vždy premenné faktory, a to: politické, ľudské, fyzické, bezpečnostné, informačné a ekonomické (viď obrázok č. 1). V reálnom živote sú tieto ,,subprostredia" vždy vnútorne veľmi úzko previazané a je dôležité chápať, že sú trvale a pribežne formované ľuďmi - tak jedincami, ako aj skupinami, teda aktérmi.

Pochopenie komplexnosti operačného prostredia a vzťahov medzi jeho prvkami je podmienkou na kvalifikované uplatňovanie komplexného prístupu (comprehensive approach). Aj keď bude pri skúmaní bezpečnosti vždy potrebné opisovať premenné faktory ako samostatné body, je nevyhnutné mať stále na pamäti, že bezpečnostné prostredie je v skutočnosti dynamické, stále sa vyvíja a mení a jeho jednotlivé prvky sú vnútorne prepojené. Rovnako treba pamätať, že každé prostredie je vonkajšími faktormi ovplyvňované zámerne aj nezámerne, a to v prospech aj neprospech úrovne jeho bezpečnosti.

Ak teda nazeráme na bezpečnosť ako stav spoločenského systému, ktorý v danom čase a v daných podmienkach umožňuje jeho fungovanie, je pri výskume bezpečnosti nevyhnutné vnímať celý systém a jeho zložky len cez realitu konkrétnej súčasnosti v konkrétnej krajine a konkrétnom regióne. Zároveň s tým treba mať na zreteli, že každý spoločenský systém má svoje historicky generované vnútorné a vonkajšie hybné sily, ktoré ho k súčasnému stavu doviedli a ktoré budú spravidla významne vplývať na jeho ďalší vývoj. Na zaistenie svojej bezpečnosti každý spoločenský systém kontinuálne prijíma celý rad zmluvných politicko-vojenských a vojenských dokumentov, ktoré predstavujú súbor hodnotení, zásad a postupov na uplatnenie svojich legitímnych mocenských nástrojov pri zaisťovaní bezpečnosti v konkrétnom bezpečnostnom prostredí a s konkrétnymi silami, možnosťami a nástrojmi. Obsah týchto dokumentov ako Aliancie, tak logicky aj SR, bol v ostatnej dekáde ovplyvnený predovšetkým pádom železnej opony, kedy došlo z hľadiska vonkajšej a vnútornej bezpečnosti ku kvalitatívnemu posunu jej ponímania. Za najvýznamnejší faktor tohto posunu možno považovať globalizáciu bezpečnosti, kedy negatívna zmena stavu i jednotlivej relatívne malej zložky systému ovplyvňuje fungovanie systému celého.

Významnú zmenu doznal v tejto súvislosti logicky aj koncept použitia vojenskej sily ako integrálnej súčasti triády mocenských nástrojov, uvedený v ostatných dokumentoch Aliancie a prevzatých Slovenskou republikou. Zmena vychádza zo skutočnosti, že doterajšie prvé poradie na rebríčku ohrozenia bezpečnosti zaujal namiesto vojenského ozbrojeného konfliktu veľkého rozsahu a intenzity komplex ohrození generovaný prevažne krachujúcimi štátmi (failed states), pre ktorý je v ostatných politicko-vojenských a vojenských dokumentoch používaný pojem asymetrické hrozby. Sem patrí napríklad nadnárodný terorizmus, nekontrolované šírenie zbraní hromadného ničenia, povstanie, organizovaný zločin a podobne. Podstata zmeny konceptu použitia vojenskej sily spočíva v rozširovaní spektra úloh ozbrojených síl pri eliminácii krízových situácií, kedy vojenské víťazstvo nad ozbrojeným nepriateľom nedostačuje na riešenie krízovej situácie a na odvrátenie ohrozenia bezpečnosti členských krajín NATO a EÚ. V dôsledku toho sa stále častejšie objavuje nevyhnutnosť, aby sa vojenské sily významne podieľali na procese stabilizácie(1). Jednou zo základných kľúčových tém a zároveň výzvou je v uvedených dokumentoch požiadavka na tzv. ,,common perception(2) of crisis". Ide teda o požiadavku na nevyhnutnosť konsenzu rozumového vnímania problému a následné zjednotenie prístupu k jeho riešeniu.

Obrázok č. 2 Prvky stabilného štátu (Pramen: [3])

Na základe uvedeného možno teda vyvodiť, že pri skúmaní bezpečnosti je jedným z hlavných východísk skúmanie prvkov, ktoré zaisťujú stabilitu štátu ako základnej jednotky, ktorá bezprostredne vplýva na individuálnu, lokálnu, regionálnu a aj na globálnu bezpečnosť. Nasledujúci obrázok znázorňuje zjednodušený model prvkov stabilného štátu; týmito prvkami sú: bezpečnosť obyvateľstva, ekonomický a infraštruktúrny rozvoj, uplatňovanie vládnej moci a zákonnosti. Aj keď uvedené prvky môžu byť analyzované jednotlivo, ich oddelené vnímanie by mohlo vytvárať falošný obraz. Úroveň stability štátu je závislá od spôsobu, akým sú jej prvky v praxi uplatňované. Uvedené prvky, ak sú podporované vzťahmi v spoločnosti, predstavujú stavebné kamene vytvárajúce stabilný štát. Ich vzájomný vzťah demonštruje nasledujúci obrázok - Prvky stabilného štátu.

Stabilita je podmienená niektorými nutnými podmienkami, bez splnenia ktorých by štát nemohol prosperovať a ktoré sú zároveň podmienkou pre trvácne politické dohody. Aj keď nemusí jestvovať otvorený vnútroštátny konflikt, operačné prostredie môže vykazovať značný nárast neregulárnych aktivít. Rozširovanie vládou neriadeného priestoru je živené pociťovaným alebo skutočne jestvujúcim zdrojom nespokojnosti, sklamania a zloby, ovplyvňovaným náladami a pocitmi väčšiny populácie. Hybné sily konfliktu môžu vyrastať z:

globalizácie a globálnej nerovnosti;
urbanizácie a z nej vyplývajúcich sociálno-demografických zmien;
oživenia extrémistických ideológií;
prístupu k novým technológiám, počítačovým sieťam a kyberpriestoru;
humanitárnych kríz (vrátane prírodných katastrof);
zápasu o zdroje strategických surovín.

Obrázok č. 3 Sprievodné javy krachu štátu (Pramen: [3])

Degradácia čo len jedného z uvedených prvkov vedie k erózii aj prvkov ostatných. To následne generuje nedostatočnosť uplatňovania vládnej moci, pokles výkonnosti ekonomiky a úrovne bezpečnosti, čo stimuluje a následne aj stupňuje spoločenský konflikt. To môže byť príčinou zlyhania politickej dohody, ktorá reguluje kľúčové spoločenské a vnútroštátne vzťahy. Napriek neprebernému množstvu možných variantov tohto vývoja (každý konkrétny prípad môže byť iný), vymenované príčiny spravidla vyvolávajú zostupnú špirálu vývoja stability štátu. Charakteristický je pokles alebo rozpad politickej dohody ako neuralgického bodu, v ktorom sa ekonomický rozvoj, uplatňovanie vládnej moci a dodržiavanie zákonnosti stretávajú. Nasledujúci obrázok - Sprievodné javy krachu štátu túto ,,zostupnú" špirálu znázorňuje.

Pre potrebu skúmania bezpečnosti si túto možno charakterizovať ako stav, kedy jestvuje sloboda pred perzekúciou, biedou a strachom, primeraná dostupnosť základných životných potrieb, bezpečnosť životného priestoru a ochrana súkromného vlastníctva, verejného majetku a kultúrnych hodnôt. Spôsobilosť chrániť takéto hodnoty pred širokým rozsahom hrozieb a rozširovať túto bezpečnosť na celú populáciu je životne dôležitá úloha a funkcia stabilného štátu. Neschopnosť zaistiť zásobovanie trhu, školskú dochádzku a slobodné cestovanie má priamy dopad na dôveru obyvateľstva. Uvedené požiadavky však nevyčerpávajú celú šírku problematiky bezpečnosti. Celkovú bezpečnosť možno v zásade rozčleniť na bezpečnosť ľudskú, osobnú, národnú a fyzickú.

Ľudská bezpečnosť je charakterizovaná slobodou pred perzekúciou, biedou a strachom, primeranou dostupnosťou základných životných potrieb, širšou bezpečnosťou životného priestoru a ochranou kultúrnych hodnôt.

Osobná bezpečnosť je súčasťou ľudskej bezpečnosti a predstavuje ochranu jedinca pred perzekúciou, zastrašovaním, represáliami a inými formami systematického násilia.

Národná bezpečnosť predstavuje tradičné chápanie bezpečnosti (security - systém opatrení prijatých na ochranu) zahŕňajúcej bezpečnosť štátu (safety - stav, kedy nehrozí nebezpečenstvo) alebo inej organizácie pred vonkajšími a vnútornými hrozbami.

Fyzická (,,objektová") bezpečnosť je súčasťou národnej bezpečnosti vo vzťahu k národnému bohatstvu a infraštruktúre.

Status prvej dichotómie

V poslednom období je slovo bezpečnosť a jej ,,nejaké" ohrozenie servírované slovenskej verejnosti hromadnými oznamovacími prostriedkami stále častejšie a stále s novými a novými prídomkami, ako napr. počítačová, potravinová, energetická, environmentálna, plynová atď. Spoločným menovateľom tejto epidémie je, že v 99 % prípadov je šírenie sprostredkované ako senzačná novinka a spravidla v podobe výňatku z významovo nepresne preloženého zahraničného článku či agentúrnej správy zvyčajne neinformovanými a vo veci nevzdelanými novinármi. Pričom niektoré z týchto informácií by snáď bolo možné označiť aj za šírenie poplašnej správy. Nie je však cieľom tohto článku fabulovať, čo môže byť príčinou a cieľom tohto javu, čo je však na tejto skutočnosti podstatné a čo musíme vnímať ako fakt, že v nejednom človeku môžu takéto informácie o ohrození akejkoľvek bezpečnosti vyvolať pocity neistoty, pocit narušenia bezpečia jeho osoby alebo osoby jemu blízke bez toho, či reálne ohrozenie skutočne jestvuje alebo nie. Pocitu bezpečia neprispievajú ani dennodenné informácie o krvavých kriminálnych činoch, tragických dopravných nehodách, živelných pohromách a katastrofách doma i vo svete. Zaujímavosťou rovnako je, že v podtexte celého radu takýchto dramatických informácií možno nájsť ,,posolstvo" typu - občan pozor - môže sa to týkať aj teba. V uvedených súvislostiach však možno zaznamenať ešte jeden fenomén súčasných tendencií spravodajstva v slovenských médiách, a to ten, že mediálne spravodajstvo o prebiehajúcich ozbrojených konfliktoch (upozornenie - ozbrojený konflikt nerovná sa vojenský konflikt) nie je zďaleka tak dramatizované a spravidla sa v ňom nenachádza ani to ,,posolstvo", aj keď straty na ľudských životoch a sprievodné ľudské tragédie často bývajú omnoho väčšie. Uvedené skutočnosti potom logicky môžu ovplyvňovať vnímanie individuálneho pocitu bezpečia.

Na vnímanie, teda percepciu(3) stavu a úrovne bezpečia jedincom je podľa môjho názoru vo veľkej väčšine prípadov treba nazerať na úrovni momentálneho stavu psychiky jedinca či skupiny jedincov a nie na úrovni racionálneho a informovaného hodnotenia tohto stavu. Percepcia totiž vychádza zo základnej úrovne ľudského vnímania svojho okolia a na stupnici - nálada/pocit - názor - postoj (kde pocit vyjadruje okamžitý stav psychiky, názor vyjadruje racionálny podklad konkrétneho správania a postoj vyjadruje vnútorne odôvodnený mechanizmus správania a spravidla vyúsťuje do konkrétneho konania) zaujíma hierarchicky najnižšie postavenie. Nálada/pocit je totiž odvodená od úrovne nedostatkových ľudských potrieb(4) a v tomto kontexte teda nemožno z hľadiska kľúčových bezpečnostných dokumentov dávať znamienko rovná sa medzi pojem pocit bezpečia a pojem bezpečnosť a hovoriť o dichotómii medzi subjektívne a objektívne vnímanou bezpečnosťou. Opozitom subjektívneho pocitu bezpečia ako základnej ľudskej potreby nie je nebezpečenstvo (reálne jestvujúca hrozba), ale strach.

Okrem toho jestvujú konkrétne kritéria na posúdenie bezpečnosti jednotlivca (viď bezpečnosť ľudská a osobná), ktoré nebudú naplnené, ak bude narušená bezpečnosť národná a fyzická a naopak. Takýto prístup k hodnoteniu úrovne bezpečnosti je nevyhnutné aplikovať vždy pri príprave a vedení vojenských operácií, pretože z hodnotení jednotlivých kritérií vyplývajú rozhodnutia veliteľov o konkrétnych akciách a rozhodnutia veliteľov musia byť založené na triezvom a vysoko racionálnom hodnotení reality a nie na pocitoch.

Status druhej dichotómie

Komplexné krízy neumožňujú, aby boli definované a analyzované jednoduchým a jednostranným spôsobom. Výzvy súčasnosti vyžadujú od celej medzinárodnej verejnosti spoločný prístup a koordináciu všetkých akcií civilných aj vojenských aktérov, čo umožní ich harmonizáciu a rovnako je podmienkou nutnou na koordináciu a dekonfliktáciu politických a vojenských nástrojov s ostatnými nástrojmi moci štátu a aliancie. Táto situácia generuje potrebu širšej spolupráce a plánovania v súlade so zásadami rozhodovacieho procesu relevantných národných orgánov s orgánmi aliančných krajín; tento v súčasnosti uplatňovaný mechanizmus sa nazýva ,,comprehensive approach" alebo aj ,,whole government approach" - komplexný prístup. Uplatnenie komplexného prístupu ku krízovému manažmentu sa konkrétne v NATO sústreďuje do 3 úrovní:

na politicko-strategickej úrovni sa sústreďuje na budovanie dôvery a všestranného porozumenia medzi medzinárodnými aktérmi;
na úrovni dejiska operácie (theatre) musí byť veliteľ síl NATO splnomocnený viesť v rámci operácie efektívnu spoluprácu s miestnymi autoritami a ostatnými medzinárodnými aktérmi;
na operačnej úrovni je prioritou spolupracovať s ostatnými medzinárodnými aktérmi v celom procese operačného plánovania, najmä v oblasti civilno-vojenskej spolupráce, ktorá je pre túto oblasť nevyhnutná.

Na dosiahnutie úspechu je pri tom nevyhnutné, aby všetky tri úrovne fungovali komplementárne.
Ako už bolo uvedené, v aktuálnych politicko-vojenských a vojenských dokumentoch sa uvádza, že riešenie akejkoľvek krízy, ktorá priamo ohrozuje alebo má potenciál ohroziť úroveň bezpečnosti nevyhnutnú na plnohodnotné fungovanie daného spoločensko-politického systému, sa uvažuje o využívaní predovšetkým politických a ekonomických mocenských nástrojov a využitie vojenskej sily je zvažované výhradne pre prípad, kedy iné nástroje na riešenie problému nedostačujú. Zároveň považujem za potrebné zdôrazniť, že použitie vojenskej sily je zvažované vždy v súbehu s kontinuálnym uplatňovaním ostatných mocenských nástrojov a zároveň jej hlavnou úlohou je vytvorenie prostredia, ktoré umožní fungovanie nevojenských nástrojov moci. Vo vojenských dokumentoch je uvedená úloha formulovaná ako ,,stabilise and create a self-sustaining secure environment".

Zo samotnej podstaty ozbrojených síl vyplýva, že pôsobia prostredníctvom hrozby alebo priamym použitím násilia. V súčasnej dobe však musia byť pripravené nielen na vedenie konfliktu vysokej intenzity, ale zároveň musia byť organizáciou schopnou pružne sa preorientovať na vedenie širokého rozsahu iných aktivít vrátane humanitárnej pomoci, podpory mieru, odstrašovania a pomoci pri rekonštrukcii krachujúcich štátov podieľaním sa na budovaní ich kapacít. Posledná vymenovaná úloha naberá na význame v súčasnom operačnom prostredí, pretože vysoká úroveň ohrozenia a násilia spravidla zabraňuje civilným organizáciám vo vykonávaní ich poslania (uplatňovanie vládnej moci). Takéto operačné prostredie a nárast používania ozbrojenej sily na zaisťovanie bezpečnosti, na podporu stabilizačných aktivít a rekonštrukčného úsilia vyžaduje od veliteľov na všetkých úrovniach stále a opakované preverovanie toho, akým konkrétnym spôsobom si v každom okamžiku predstavujú plnenie politických a vojenských cieľov vojenskej operácie.

Vojenská sila sa používa za účelom úspešného dosiahnutia stanoveného cieľa. Východiskom je teda definovanie konečného stavu ako politickej alebo vojenskej situácie, ktorú treba na konci vojenskej operácie dosiahnuť. V princípe môže byť konflikt vyriešený tak, že jedna strana si podrobí stranu druhú alebo sa dôjde k záveru, že boli dosiahnuté podmienky prijateľné pre všetky strany. Preto pojem ,,víťazstvo" nie je vždy vhodným opisom želaného výsledku operácie. Z toho vyplýva, že úspech treba definovať aj inými pojmami, akými sú napríklad zmierenie, stabilizácia situácie alebo prijatie mierového plánu. V prípade, že prijatie týchto návrhov je zdĺhavé alebo musí byť vnútené, je reálny predpoklad, že operácia a teda riešenie krízového stavu sa bude preťahovať. Fyzická deštrukcia nepriateľa predstavuje iba jeden zo spôsobov, ako ho poraziť. Preto vojenská porážka nepriateľa/protivníka nie je absolútnou podmienkou.

Druhá dichotómia, bola v prednáške formulovaná ako dichotómia medzi vojenskou a nevojenskou bezpečnosťou, teda dichotómia medzi vojenskými a nevojenskými hrozbami a rizikami. Protiargumentom tomuto dichotomickému videniu nech je, že väčšina súčasných hrozieb je odvrátiteľná len použitím komplexného prístupu, kde použitie vojenskej sily predstavuje ,,len" vojenský príspevok k riešeniu krízy (military contribution).

Záver

Stručný opis súčasného komplexného bezpečnostného prostredia a charakteristiky prístupu k jeho hodnoteniu zo strany jedného z najsilnejších a najsystematickejších hráčov na poli celosvetovej bezpečnosti - NATO - uvedený v článku, podľa môjho názoru, celkom zrejme ukazuje, nakoľko sú všetky faktory bezpečnosti v súčasnosti vzájomne prepojené. Táto prepojenosť je pri tom zároveň jedným z hlavných rysov súčasného bezpečnostného prostredia. Z toho, myslím, jednoznačne vyplýva, že samostatne nemožno skúmať žiadny z nich bez skúmania jeho vplyvu na ostatné faktory a hľadanie dichotómií teda nezodpovedá komplexnosti problému. Vo vojenskej praxi posledných rokov je požiadavka na uplatňovanie komplexného prístupu a na ,,consequence management" stále viac aktuálna, aj keď každodenná a operačná rutina, ale aj ľudská povaha zvádzajú k jednoduchým pohľadom a k jednoduchým riešeniam.

To čo je pri skúmaní bezpečnosti potrebné mať súčasne na zreteli je skutočnosť, že všetky faktory bezpečnostného prostredia sa stále vyvíjajú a sú vždy ovplyvňované ľuďmi. Principiálne teda nemožno vylúčiť odlišné alebo aj účelové individuálne videnie stavu bezpečnosti. A z toho zákonite plynie, že nikdy nemožno vylúčiť aj zneužitie vojenskej sily. To čo je v oblasti zaisťovania bezpečnosti, a to aj vojenskou silou, teda nevyhnutné, je mať k dispozícii (resp. vytvoriť si) mechanizmy a nástroje, ktoré umožnia vidieť krízu a ohrozenia z nej vyplývajúce spoločnou optikou (tzv. Common operational picture), čo umožní ďalší spoločný koordinovaný postup.

Literatúra

[1] KOSTREC, Bohumil., ZIKMUND, Vladimír., PODHOREC, Jozef., GANÓCZY, Štefan. Doktrína ozbrojených síl Slovenskej republiky (C). [Vojenská doktrína]. Bratislava: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky 2009. 172 s.

[2] ZIKMUND, Vladimír., POHOREC, Jozef., kol. SVD PS OS SR (C) Spoločná vojenská doktrína pozemných síl OS SR (C). [Vojenská doktrína]. Bratislava: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky 2010.

[3] ZIKMUND, Vladimír., BENČAT, Ivan., ČIMBORA, Karel. SVD-30-44 Vedenie operácií proti povstaniu (COIN). [Spoločná vojenská doktrína]. Bratislava: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky 2011.

[4] AJP-01(D) Spojenecká spoločná doktrína (Allied Joint Doctrine). NSA, 2010.

[5] AJP-3.4(A) Operácie na riešenie krízových situácií mimo článok 5 (Non-Article 5 Crisis Response Operations). NSA, 2010.

[6] T-36.R Konceptuálny základ vedenia pozemných operácií krajín Finabel (A conceptual basis for the land operations of Finabel countries). Brussels: Finabel 2009.

(1) Vojenská doktrína pozemných síl OS SR (C), 2010 (späť)
(2) V tejto súvislosti nejde o psychologický pojem percepcia, teda zmyslové vnímanie, ale o vyjadrenie spôsobu porozumenia problému a jeho interpretácie - pozri ,,Concise Oxford Dictionary 2010". (späť)
(3) Percepcia - zmyslové vnímanie, apercepcia - rozumové vnímanie (späť)
(4) Maslowova hierarchia ľudských potrieb - pozri http://sk.wikipedia.org/wiki/Maslowova_pyram%C3%ADda (späť)