Jaroslav NIŽŇANSKÝ
Klíčová slova
Informačné operácie, Psychologické operácie, Doktrína, Vzdelávanie, Integrácia
ÚVOD
Skúsenosti z vojen - i napr. v Perzskom zálive či v Gruzínsku - potvrdzujú, že dôležitú úlohu v nich zohrala aj schopnosť ničiť nepriateľské systémy spojenia a velenia. Vzápätí po zachytení akejkoľvek komunikácie irackého či gruzínskeho velenia mohli útočiace jednotky zasadiť presný úder voči každému, kto vydával rozkazy. Vedomie zraniteľnosti spravidla viedlo k tomu, že najvyšší politickí a vojenskí činitelia prestali používať systémy spojenia, a tak sa zákonite rútil celý systém velenia. Účinným prostriedkom demoralizácie vojsk v týchto vojnách boli milióny zhodených letákov, správy vo fľašiach plávajúce na hladine mora či riek, e-maily, správy do mobilných telefónov vybraných predstaviteľov režimu, bombardovanie na efekt, rozhlasové vysielanie a ampliónové výzvy za účelom, aby sa vojská protivníka vzdali, odišli dobrovoľne do zajatia a za účelom vykonávania klamnej činnosti. I tu, tak ako to doterajšia história ukazuje, sa potvrdila vysoká súvislosť medzi informačnou prevahou a víťazstvom. Informácie sú teda i naďalej životne dôležitou krvou rozhodovacieho cyklu. Úlohou tradičného zberu informácií je, aby verne odrážali realitu a tak sa mohli tvorcovia rozhodnutí efektívne rozhodovať. Na informácie vo vojne má veľký vplyv technológia, ktorá ich dáva na úroveň okupácie územia alebo dokonca kontroly vzdušného priestoru. Informácie vo vojne tak poskytujú ozbrojeným silám globálne povedomie založené na integrovanom spravodajstve, pozorovaní a prieskume, zbere informácií a ich rozširovaní, na globálnej navigácii a postavení, počasí a na komunikačných možnostiach. Ďalším pilierom sú informačné operácie vedené za účelom obrany a ochrany vlastných informácií a informačných systémov, alebo útoku a vplývaní na informácie a informačné systémy protivníka.
1. Schopnosť vplývať na rozhodovanie iných štátov
Skúsenosti z novodobých vojen a ozbrojených konfliktov tiež potvrdzujú, že národná sila štátu, t. j. synergický účinok jej diplomatických, ekonomických, vojenských a informačných aktivít, spravidla posilní jeho schopnosť vplývať na rozhodovací proces cieľových publík. Každý nástroj sily má totiž svoju psychologickú dimenziu. Je tiež o kultúrnych a politických symboloch, o vnímaní a emóciách, o správaní jednotlivcov a skupín pod tlakom, o súdržnosti organizácií a spoločenstiev. Ich integráciou zaistíme jednotu úsilia medzi všetkými zúčastnenými organizáciami a zmaximalizujeme ich vplyv v nevojenskom a vojenskom prostredí. Vojsko teda v súčasnosti už nevplýva iba na vojenské udalosti, ale tiež na ekonomické a politické rozhodovanie a ono samotné je ovplyvnené inými rozhodnutiami. Kľúčom na ovplyvňovanie správania sa štátov (tak, aby z toho bol úžitok) je formovanie štátnych prostredí takým spôsobom, že v konečnom dôsledku bude v záujme v rámci nich existujúcich tvorcov rozhodnutí konať v súlade s cieľmi odosielateľa. Schopnosť vplývať na rozhodovanie iných štátov je založená na vnímaní udalostí vo vzájomnom vzťahu k cieľom štátov. Avšak sila vplyvu je založená na manipulácii vnímania, teda na psychologickom prvku. Presnosť týchto vnímaní je nerelevantná. Ich hodnota nie je to čo sa môže alebo nemôže objaviť, ale to v čo iní veria, že sa objaví. Môžeme povedať, že schopnosť psychologického vplyvu na cieľové publikum a žiadaný vplyv na jeho tvorcov rozhodnutí je stavebným kameňom schopnosti štátu projektovať silu. Metódy vplyvu na cieľové publiká a ich veľkosť vzrastajú. Reálna sila - schopnosť vplývať na iných, zdá sa, je fakt rozšírenejší ako kedykoľvek v histórii. Vzrastajúci počet vodcov a tvorcov rozhodnutí poznáva dôležitosť koordinovaného úsilia vo vplyve na zahraničné a domáce publiká. Ako výsledok tohto záujmu na ovplyvňovanie iných politické listy, smernice a publikácie zdôrazňujú, že na dosiahnutie úspechu je treba projektovať správny imidž správnemu publiku v správny čas. Všetky tieto momenty vyžadujú lepšie porozumieť psychologickým faktorom, ktoré vplývajú na rozhodovací proces.
Psychologické operácie sa konajú na taktickej úrovni a podporujú veliteľa počas konfliktu využívaním ampliónov, rozhlasového a televízneho vysielania, letákov a ďalšími miestne zameranými činnosťami. Sú účinné v boji a preto sú najakceptovanejšie v plánovacom procese. My sa však zameriame hlavne na operačné a strategické psychologické operácie. Tie operačné sú zamerané na regionálne úsilie pred, počas a po konflikte na podporu veliteľových plánov. Strategické psychologické operácie predstavujú všetky činnosti vedené vládou a vplývanie na zahraničné vnímanie a správanie vyhovujúce vlastným cieľom a úlohám. Strategická, operačná a taktická úroveň spája účel, základy a typy psychologických operácií a tvorí široký rámec aktivít pre plánovačov. Účelom psychologických operácií môže byť donucovanie, odradzovanie alebo podnecovanie vo vzťahu k želanej reakcii. Donucovacie aktivity zahŕňajú úsilie, aby vláda zmenila predchádzajúce rozhodnutie alebo pozície. Môžu zahŕňať hrozbu silou, sankcie alebo odvolanie výhod. Odradzovanie spočíva v prevencii, ktorá môže a nemusí byť pre štát ziskovým variantom. Podnecujúce iniciatívy sú tvorené tým, že štát dá na výber vhodné varianty. Môže zahŕňať bezpečnostné istoty, výhody, výmenu programov alebo národnú pomoc.
Druhým prvkom psychologických operácií sú faktické základy, ktoré môžu byť kategorizované ako biela, šedá alebo čierna. Biele aktivity sú založené na faktoch. Čierne psychologické operácie ignorujú fakty a vyrábajú klamstvá a výmysly. Šedé iniciatívy padajú medzi dva uvedené extrémy a nie sú ani úplne pravdou ani chybou, ale môžu prispievať k zveličovaniu a polopravdám.
Tretí kus skladačky zahŕňa skryté a odkryté typy aktivít. To všetko poukazuje na mnohodimenzionalitu iniciatív psychologických operácií a vzťahy medzi ich tromi prvkami. Napríklad počas studenej vojny úsilie Spojených štátov predísť nukleárnemu útoku bolo v podstate odradzovaním. Bolo založené na reálnej možnosti (biela) a komunikácii so svetom prostredníctvom verejných vyhlásení a demonštrácií (otvorené). Toto môžeme označiť za odradzovanie psychologických operácií biele - odkryté. Podobne sovietske klamanie o medzere v riadených strelách bolo príkladom mnohodimenzionality psychologických operácií a plnilo strategické ciele. Jedným z nich bolo zasadiť klin medzi západnú alianciu (donucovanie). Klamná kampaň zahŕňala verejnú kampaň hrozieb (otvorenosť). Hoci ich celkové úsilie by sa mohlo kategorizovať donútené - šedé - otvorené, integrovali úsilie od donútenia do čierna a od otvorené do skryté, aby dosiahli strategické ciele. Treba dodať, že Soviety spustili túto úspešnú kampaň potom, čo zistili svoju obmedzenú schopnosť priamo vplývať na svetovú politiku a akcie. Koordinovala kozmický program a aktivity na kontrolu zbrojenia s vojenskými skúškami, diplomaciou, dojmom mierumilovného národa, oficiálnymi vyhláseniami, medzinárodnými hrozbami a správami v médiách. Toto všetko centralizovala postava vtedajšieho vodcu Nikitu Chruščova.
2. Vplývanie na cieľové publikum
Myšlienky musia byť komunikované takým spôsobom, že prijímateľ porozumie želateľnej správe a potom koná výhodne vo vzťahu k odosielateľovým cieľom. Ide teda o to, aby praktici pochopili ako spojiť ich ciele s činnosťami cieľového publika. Odosielateľ musí na to starostlivo vyberať médium. Vláda, obyvateľstvo a vojsko - všetci na seba vzájomne pôsobia rôznym spôsobom. To závisí od situácie. Tieto vzťahy existujú bez ohľadu na typ spoločnosti - demokratická, autokratická či monarchia. Keď je cieľové publikum vybraté, je úlohou špecialistov na psychologické operácie určiť najlepšie metódy vplyvu naň v kontexte kultúry, postojov, motívov, spoločenskej triedy, viery, organizácie a médií na presun správy. Pozorovanie, orientácia, rozhodnutie a činnosť slúži ako tretia fáza. Ide tu skôr o filtráciu neriaditeľných faktorov (hmla a rozpory) než filtráciu vnímanie publika. Ďalšia skupina, vrátane domácich a sekundárnych publík, tiež sleduje udalosť a vplyv na cieľové publikum alebo odosielateľa správy. Toto je hodnotené a využité v rozhodovacom procese. Za normálnych okolností prezident, vláda, poslanci, vojenskí velitelia a štáby zohrávajú úlohu pri vysielaní správ cieľovým publikám a vplývajú na vnímanie na strategickej a operačnej úrovni. Vzťahy medzi ekonomikou, vojskom a politikou, diplomaciou a informačnou činnosťou, ako štvrtým zdrojom národnej sily, by mali vyústiť do synergického účinku, čím sa psychologická vojna stáva špecifickou a účinnou zbraňou.
Zahraničné vnímanie našich zahraničných možností je základom strategického odradzovania. Jeho účinnosť závisí na našej schopnosti vplývať na vnímanie iných. Psychologické operácie, ako plánované operácie, prinášajú vybraté informácie a ukazovatele, s cieľom vplývať na city, motiváciu a správanie zahraničných vlád, organizácií, skupín a jednotlivcov. Účelom psychologických operácií je prebúdzať alebo posilňovať zahraničné postoje či stanoviská a správanie vyhovujúce pôvodcovi cieľov, teda nám. Psychologické operácie sú dôležitou časťou širokého rozsahu diplomatických, informačných, vojenských a ekonomických aktivít. Psychologické operácie sú charakteristické doručením informácie na efekt použité v mieri a konflikte, tým, že informujú a vplývajú. Keď sa vhodne vykonajú, môžu zachrániť životy našich a protivníkových síl znížením vôle protivníka bojovať. Znižovaním protivníkovej morálky môžu tiež predísť agresívnym akciám a spôsobiť vzdanie sa, či dezerciu.
Prezident a minister obrany zabezpečujú politiku národnej obrany prostredníctvom smerníc a vyhlásení. V čase mieru minister obrany prekladá politiku národnej bezpečnosti do vojenskej politiky. Pretože výkon politicky rutinne obsahuje informačný prvok a želateľné správanie k zámeru, je tam prirodzená psychologická dimenzia. V čase vojny ide politika priamo od prezidenta ako vrchného veliteľa ozbrojených síl a ministra obrany, náčelníka generálneho štábu k veliteľom. Bojový veliteľ je zodpovedný za centralizované riadenie a vedenie psychologických operácií v rámci svojej zodpovednosti. Včasná a plná podpora psychologických operácií veliteľovi je rozhodujúca v čase plánovacieho procesu krízových akcií. Niektoré prezidentove bezpečnostné smernice a vykonávacie rozkazy by mali aplikovať práve psychologické operácie. Ďalej, pravidelne regulovať ich vykonávanie by malo ministerstvo obrany. Doterajšia skúsenosť potvrdzuje, že signatári bilaterálnych a medzinárodných obranných zmlúv zvyčajne súhlasia s vedením psychologických operácií. Psychologické operácie sú integrálnou časťou vojenských operácií a je prirodzené, že za ne zodpovedajú vojenskí velitelia. V celej histórii sú používané na vplývanie na zahraničné skupiny a vodcov. Moderné psychologické operácie sú posilnené rozširovaním možností masovej komunikácie. Národy môžu znásobovať účinok svojich vojenských možností komunikovaním priamo s ich cieľovými publikami sľubmi alebo hrozbami silou alebo znovu obnovením pôvodného stavu, podmienkami vzdania sa, zachránením dezertérov, predchádzaním sabotážam, podporovaním skupín odporu alebo ďalšími aktivitami. Účinnosť tejto komunikácie závisí na vnímaní dôveryhodnosti komunikátora a možnosti vykonávať sľúbené akcie alebo hrozby. Je dôležité nezamieňať si psychologický vplyv s psychologickými operáciami. Akcie, ako sú ukázanie sily alebo obmedzené údery, nie sú psychologickými operáciami dokedy ich primárnym účelom je vplývať na city, motiváciu, rozhodovací proces alebo správanie zahraničných cieľových publík. Ak komunikujeme s potencionálnym protivníkom také veci ako príchod síl do operačnej oblasti, mnohonárodná podstata síl, ich bojová sila, technologická vyspelosť, úroveň vycvičenosti a pripravenosti, môžu zlomiť vôľu protivníka bojovať. Psychologická dimenzia vplýva na bojujúcich, na ich vojenských vodcov a štáby, na politických vodcov a civilné obyvateľstvo. V rámci bojiska sily spravidla čelia protivníkovi, u ktorého nie sú si isté jeho možností, alebo, že ho porazia, ak tento nie je ochotný sa vzdať.
3. Kategórie informačných operácií
Súčasťou expedičných operácií budú informačné operácie so svojimi zraniteľnými a nezraniteľnými aspektmi, ich schopnosťou projektovať silu a vplyv a poskytovať primerané reakcie na špecifické misie alebo krízové prostredia. Zahŕňajú všetky akcie na ovplyvňovanie protivníkových informácií a informačných systémov, zatiaľ čo chránia a bránia vlastné informácie a informačné systémy. Sú súčasťou všetkých fáz vojenských operácií v celom ich rozsahu a každej úrovne vojny.
Existujú dve vzájomne sa podporujúce kategórie informačných operácií: ofenzívne a defenzívne. Ofenzívne informačné operácie zahŕňajú integrované použitie schopností a aktivity vzájomne podporované spravodajstvom tak, aby vplývali na protivníkových tvorcov rozhodnutí a ich informácie a informačné systémy. Tieto schopnosti a aktivity zahŕňajú: operačnú bezpečnosť, vojenské klamanie, psychologické operácie, elektronickú vojnu, fyzický útok a operácie v počítačových sieťach. Ich cieľom je ľudský rozhodovací proces. Ciele informačných operácií musia byť jasné, podporovať celkové národné a vojenské ciele. Výber a použitie špecifických útočných schopností proti protivníkovi musia byť primerané situácii. Ofenzívne informačné operácie môžu byť hlavným úsilím, podporujúcim úsilím alebo fázou vojenskej operácie. Počas konfliktu vplývajú na protivníkove informácie, psychologické operácie, operačnú bezpečnosť a vojenské klamanie a znižujú tok informácií elektronickou vojnou, fyzickým útokom a deštrukciou. Integrovaným použitím týchto metód môžeme rozrušiť protivníkov rozhodovací proces.
Defenzívne informačné operácie integrujú a koordinujú koncepcie a postupy, operácie, personál a technológiu na ochranu a obranu našich informácií a informačných systémov. Sú sprevádzané informačnou istotou, operačnou bezpečnosťou, fyzickou bezpečnosťou, opatreniami proti vojenskému klamaniu a proti psychologickým operáciám, obranným spravodajstvom a elektronickou vojnou. Počas operačného plánovania analyzujú vlastné informačné systémy a ich zraniteľnosti (uzlové analýzy) a sú sprevádzané hodnotením rizík na prijímanie opatrení informačných operácií a ich priorít. Defenzívne informačné operácie zaisťujú včasný, presný a relevantný prístup, zatiaľ čo odmietajú protivníkove pokusy využívať naše informácie a informačné systémy na vlastné účely. Pretože je prakticky nemožné brániť každý aspekt infraštruktúry a každý informačný proces, defenzívne informačné operácie poskytujú životne dôležitú a nutnú ochranu informácií a informačných systémov, na ktorých je závislé vedenie vojenských operácií a dosiahnutie ich cieľov.
Defenzívne informačné operácie predstavujú štyri nasledujúce vzájomne závislé procesy:
Sprievodné činnosti informačných operácií sú aktivity, ktoré vo svojej podstate nemajú ani útočný ani obranný charakter, ale musia byť koordinované s úsilím všetkých informačných operácií. Tieto aktivity zahŕňajú verejné záležitosti a civilno-vojenské operácie v rámci danej operačnej oblasti.
4. Integrácia psychologických operácií s informačnými operáciami
Informačné operácie by mali byť plne integrované s celkovými bojovými možnosťami. V čase mieru podporujú primárne národné ciele vytváraním vnímania zahraničia a jeho rozhodovacieho procesu. V čase kríz a nepriateľstva môžu byť použité ako pružný odradzovací variant na komunikáciu národných záujmov a demonštrovať ochotu problémovú záležitosť znovu vyriešiť. V konflikte môžu byť aplikované na dosiahnutie fyzických a psychologických výsledkov v podpore vojenských cieľov. Informačné operácie prispievajú využívaním predností informačnej technológie a vzrastajúcej závislosti sveta na automatizovaných informačných systémoch. V čase blízkom reálnemu tiež rozširovaním informácií vplývajú na protivníkov rozhodovací cyklus, s cieľom dosiahnuť informačnú prevahu.
Informačné operácie prispievajú k ochrane vojenského rozhodovania pred protivníkovými útokmi a znižovaním protivníkových možností rozhodovať sa, produkovať relatívne informačné výhody. Informačné operácie tiež môžu prispieť k formovaniu protivníkovho vnímania a správania sa.
Psychologické operácie, vojenské klamanie a operačná bezpečnosť sú tri podstatné možnosti blízke vo vplyve na zahraničnú tvorbu rozhodnutí. Elektronická vojna a operácie v počítačových sieťach sú sústredené na ovplyvnenie alebo obranu elektromagnetického spektra, informačných systémov a informácií, ktoré podporujú tvorcov rozhodnutí, zbraňové systémy, velenie a riadenie a automatizované reakcie. Integrovanie týchto vecí je rozhodujúca úloha.
Ako jedna z podstatných možností informačných operácií je nutnosť, že musia byť integrované psychologické operácie, ktoré zvyknú viesť kontra propagandu, vzbudzovať alebo posilňovať postoje a správanie na podporu našich cieľov a zníženie podpory protivníkových cieľov. Ako integrovaná časť plánu informačných operácií psychologické operácie môžu:
Psychologické operácie sú integrovanou časťou informačných operácií prostredníctvom analýzy protivníkovej propagandy a informačného úsilia na:
Psychologické operácie sú významným prispievateľom do práce bunky informačných operácií. Táto integruje široký rozsah potencionálnych akcií a aktivít informačných operácií, ktoré pomáhajú veliteľovi dosiahnuť želateľné konečné stavy v operačnej oblasti. Zástupca psychologických operácií je členom bunky. Bunka synchronizuje použitie psychologických operácií s možnosťami informačných operácií a sprievodných aktivít a integruje ich v pláne s celkovou stratégiou informačných operácií. Bunka uľahčuje psychologickým operáciám komunikáciu, distribúciu a rozširovanie prostredníctvom zoznamu zakázaných frekvencií, analýzami frekvenčného spektra, analýzami médií, analýzami propagácie, modelovaním, získavaním rozhodujúcich informácií o profile osôb, analýzami ľudského faktoru, špeciálnymi informáciami, koordinovaním zdrojov, záverečnými analýzami, hodnoteniami vplyvu programov psychologických operácií, systematickým zberom protivníkovej propagandy, hláseniami a analýzami uľahčujú kontrarozviedne programy psychologických operácií. Ďalej koordinuje a synchronizuje s plánmi strategických informačných operácií, programami alebo aktivitami, alebo pomáha koordinovať požiadavky psychologických operácií na podporu od externých organizácií.
Bunka zaisťuje integráciu psychologických operácií s vojenským klamaním, elektronickou vojnou, operáciami v počítačových sieťach, operačnou bezpečnosťou a sprievodnými činnosťami, akými sú verejné záležitosti a civilno-vojenské operácie. Bunka zaisťuje koordináciu výberu cieľov na podporu úloh psychologických operácií. Zaisťuje, že budú podporené expertmi.
5. Významný násobič sily
Sily psychologických operácií môžu poskytovať znásobujúce možnosti užitočné pre všetky úrovne operácií a sú životne dôležitým prvkom v zaisťovaní bezpečnosti národných cieľov. Delia sa spravidla do štyroch kategórií: strategické, operačné, taktické a konsolidačné. Strategické sú vedené na globálnej a regionálnej úrovni na podporu strategických cieľov. Sú vedené mimo vojenskej arény, ale ministerstvo obrany môže prispievať svojimi hodnoteniami a vojenskými psychologickými operáciami alebo inými operáciami. Môžu mať formu diplomatických stanovísk, vyhlásení, komuniké a rozmiestnenia vojsk (čo je silná psychologická výzva pre protivníka a jeho vedenie štátu). Operačné sú vedené v definovanej geografickej oblasti a umožňujú efektívne plnenie úloh veliteľa bojiska, kampaní a stratégií. Tieto operácie sú plánované na posilnenie vlastných, spojeneckých alebo koaličných možností viesť vojenské operácie na bojisku posilňovaním u protivníkových vojsk snahy vzdať sa a dezertovať. Efektívny útok môže spoločne s psychologickými operáciami vyvolať synergický účinok, urýchliť zníženie protivníkovej morálky a povzbudzovať dezerciu. Úsilie operačných psychologických operácií tiež posilňuje ochranu síl vplývaním na miestne obyvateľstvo, aby hlásilo teroristické činnosti, sabotáže alebo chystané ohrozenia vlastných alebo koaličných síl. Taktické psychologické operácie sú normálne vedené v súčinnosti s inými taktickými operáciami na proti stojace sily a publiká. Na tejto úrovni sú zamerané na vykonávanie jednotlivých úloh a sú limitované krátkodobými cieľmi. Konsolidačné sú vedené v zahraničných oblastiach a protivníkove sily hrozia našim alebo koaličným silám. Konsolidačné psychologické operácie pomáhajú vplývať na zahraničné obyvateľstvo, aby podporilo naše miestne ciele a veliteľov v plnení si svojich povinností v operačnom priestore. Psychologické operácie môžu byť čiastočne účinné počas zahraničných obranných operácií. Napríklad, ak naše sily pomáhajú zahraničnej vláde zbaviť sa pozemných mín, psychologické operácie by mohli publikovať toto úsilie, s cieľom získať podporu miestneho obyvateľstva pri tvorbe bezpečnejšieho pracovného prostredia pre náš personál.
Psychologické operácie môžu byť popísané nielen v kategóriách, ale i v typoch. Zjednocujúce psychologické operácie sú vedené za účelom spájať skupiny ľudí. Zjednocujúce činnosti psychologických operácií pozostávajú z akcií ako ukazovanie miestnej moci v pozitívnom svetle a poskytovanie verejných informácií o tom, kde sa nachádza potrava a voda. Zjednocujúce psychologické operácie môžu byť využité na zlepšenie civilných a vojenských vzťahov a na rozširovanie takých informácií do verejnosti, ktoré by eliminovali nepriateľskú propagandu. Zjednocujúce psychologické operácie môžu byť tiež použité na zjednotenie publika proti spoločnému nepriateľovi.
Rozdeľujúce psychologické operácie sú používané na navodenie opačného účinku. Úlohou rozdeľujúcich psychologických operácií je spôsobiť, aby protivník postupne strácal vôľu bojovať. Toto je dosiahnuteľné využitím slabostí obyvateľstva a posilňovaním nezhôd a sporov v jeho radoch. Rozdeľujúce psychologické operácie tiež pozostávajú z usmerňovania protivníkovej opozície využívaním intolerancie, predsudkov, odpadlíkov, posilňovaním dezercie a apatie medzi protivníkovými jednotkami.
Keď psychologické operácie vykonávame efektívne, poskytujú množstvo úžitku. Ako násobič sily sú lacnými a vplyvnými nástrojmi, ktoré dovoľujú komunikovať a vplývať na protivníka, na vybrané skupiny zahraničného publika a poskytujú podporu vlastným veliteľom. Môžu predísť potrebe rozmiestniť ďalšie sily a môžu skrátiť čas trvania operácie. Ako nekinetická zbraň v arzenáli informačných operácií, psychologické operácie môžu posilniť použitie politických a ekonomických nástrojov národnej sily. I keď sú relatívne lacnejšie v porovnaní s použitím bômb a riadených striel, majú významný vplyv na činnosti protivníka.
Ako doba pokročila, závislosť vojska od spoľahlivých počítačov a technológii pri vedení psychologických operácií bude rásť. Zložité komunikačné systémy umiestnené na celom svete sú schopné podkopávať naše informačné operácie. Satelitné systémy poskytujú globálne krytie pre televízne vysielanie a internet i v miestach, kde neexistuje metalická infraštruktúra. Možnosť hocikedy a hocikde veľkou rýchlosťou prenášať údaje a prijímať ich je už realita. Anténne zariadenia v spojení so satelitnými systémami sú schopné vysielať video v reálnom čase priamo z bojiska a priamo do našej obývacej izby. Video morfing a hlasová digitálna technológia môžu poskytnúť schopnosť meniť vzhľad osôb, ich hlas a ich správy. Digitálne archivovanie poskytuje možnosť využívania rôznorodých archívov a v nich hľadať množstvo video, hlasových a tlačových médií. Laserové obrazy a holografická projekcia poskytujú nové metódy rozširovania správ psychologických operácií. Namiesto zhadzovania letákov alebo použitia ampliónov správy môžu byť premietané do nočných oblakov, kde môžu byť čítané obyvateľmi celých miest. I preto plánovači psychologických operácií musia byť pripravení reagovať na nové technologické výdobytky 21. storočia.
6. Organizačné zodpovednosti za psychologické operácie
Zovšeobecnená doterajšia - najmä politická a vojenská - prax vyspelých štátov sveta priniesla nasledujúce definovanie organizačných zodpovedností za predmetné operácie.
Minister obrany: podieľa sa na tvorbe národnej bezpečnostnej politiky a cieľov, navrhuje prezidentovi mobilizáciu a poskytuje radu tvorcom strategických psychologických operácií.
Štátny tajomník: schvaľuje všetky programy psychologických operácií, ktoré nie sú určené poradcovi ministra pre špeciálne operácie a konflikty nízkej intenzity, deleguje schvaľovanie produktov a ich rozširovanie do vhodných úrovní v čase mieru a konfliktu.
Poradca ministra obrany pre špeciálne operácie a konflikty nízkej intenzity: koná ako zásadný štábny pomocník a radca ministra obrany a štátneho tajomníka pre záležitosti psychologických operácií. Reprezentuje ministra obrany na pracovných fórach a koordinuje politiku, plány a programy psychologických operácií s ďalšími prvkami vlády a agentúrami. Poskytuje smernicu pre plánovanie a vedenie činností psychologických operácií a ich integráciu do vládnych aktivít počas mieru, a špecifickejšiu smernicu pre vedenie a plánovanie týchto aktivít v celom rozsahu vojenských operácií. Rozvíja politiku psychologických operácií pre ministerstvo obrany. Recenzuje a schvaľuje všetky programy psychologických operácií delegované štátnym tajomníkom (pre politiku). Hodnotí účinnosť programov psychologických operácií.
Úrad generálneho právneho zástupcu: recenzuje právnu správnosť všetkých programov psychologických operácií.
Náčelník generálneho štábu: radí prezidentovi, ministrovi obrany, Výboru pre obranu a bezpečnosť (kongresu, parlamentu a pod.) vo všetkých otázkach týkajúcich sa síl, možností, programov a úloh psychologických operácií. Reprezentuje ministra obrany v pracovnej skupine psychologických operácií na mnoho národných vojenských fórach. Koordinuje a riadi prípravu plánov mnohonárodných psychologických operácií a účasť vo výcvikových mnohonárodných programoch psychologických operácií. Poskytuje psychologickým operáciám reprezentáciu v spolupracujúcich organizáciách a pracovných skupinách. Poskytuje smernicu na vedenie psychologických operácií bojovými veliteľmi. Pripravuje strategické plány a politiky pre použitie psychologických operácií v celom rozsahu vojenských operácií. Recenzuje plány a programy psychologických operácií bojovým veliteľom, aby boli v súlade s politikou vlády a ministerstva obrany. Poskytuje plány a programy psychologických operácií služobnému úradu ministerstva obrany na recenziu a schválenie. Recenzuje plány a programy psychologických operácií bojovým veliteľom v čase mieru. Vypracováva doktrínu psychologických operácií. Poskytuje vyhlásenie o prioritách požiadaviek psychologických operácií v súlade s pokynmi ministra obrany, náčelníkov štábov a podriadených veliteľov. Poskytuje vyhlásenie psychologických operácií o požiadavkách na výcvik a že tieto požiadavky budú správne adresované. Pripravuje integrovanú logistickú a mobilizačnú smernicu pre možnosti psychologických operácií. Poskytuje jednotný zoznam požiadaviek psychologických operácií do výcvikového programu a do výskumného programu. Dáva inštrukcie na zapracovanie psychologických operácií do programu vojenského vzdelávania. Zaisťuje integráciu aktivít psychologických operácií do vojenského plánovania v mieri a vo vojne. Zaisťuje integráciu aktivít psychologických operácií do prípravy plánu, ktorý bude v súlade s politickou smernicou od prezidenta a ministra obrany.
Všetci velitelia: plánujú psychologické operácie v celom rozsahu vojenských operácií. Zodpovedajú za účinnosť psychologických operácií a postupy činností počas operačného plánovania do plánovania a vedenia výcviku zapájajú sily psychologických operácií. Koordinujú všetko úsilie psychologických operácií s autoritami v operačnom priestore, čo sa odrazí v plánoch. Udržiavajú aktuálne hodnotenie psychologických operácií pre pridelený operačný priestor. Monitorujú a recenzujú komponenty plánov psychologických operácií, vrátane koordinácie rozvoja vhodných možností síl psychologických operácií. Ak je to nariadené, akceptujú pridelenie síl od iného veliteľa či organizácie.
Iné vládne organizácie: v mieri vláda poskytuje celkové riadenie, koordináciu a dohľad nad aktivitami psychologických operácií. V mierových operáciách alebo v konflikte môže zakázať niektoré správy a témy psychologických operácií v rámci určitých krajín alebo oblastí. Spravodajská služba, Komisia pre vysielanie a retransmisiu, ministerstvo financií, ministerstvo spravodlivosti a iné štátne organizácie môžu recenzovať plány na zaistenie konzistentnosti úsilia.
Riaditeľ spravodajskej služby: stanovuje a vykonáva plán na uspokojenie požiadaviek psychologických operácií na spravodajstvo a kontrarozviedku. Pomáha v príprave spravodajských hodnotení psychologických operácií. Poskytuje psychologickým operáciám výcvik pre spravodajských analytikov, s cieľom zaistiť možnosť reagovať na požiadavky spravodajskej produkcie na podporu programov psychologických operácií. Odporúča príležitosti psychologických operácií na podporu štátnej politiky. Poskytuje ukazovatele potencionálnej zraniteľnosti nepriateľskými psychologickými operáciami alebo zahraničnými spravodajskými službami.
7. Schvaľovací proces psychologických operácií
Plány sú bežne v armádach vyspelých štátov recenzované hlavne preto, aby sa zabezpečila ich adekvátnosť, transparentnosť, akceptovateľnosť a súlad so spoločnou doktrínou.
a) Minister obrany normálne deleguje schvaľovanie produktov psychologických operácií na bojových veliteľov. To neznamená, že títo sú delegovaní aj na schvaľovanie rozširovania produktov. V niektorých prípadoch môžu byť produkty psychologických operácií politicky citlivé a môžu vyžadovať oddelené schvaľovanie pre rozširovanie. Výkonný rozkaz by mal menovať kto má povinnosť a zodpovednosť za schválenie produktov psychologických operácií a kto za ich rozširovanie. Delegovanie sa vždy koná s vedomím ministra obrany.
b) Vo všetkých aktivitách psychologických operácií si velitelia musia byť vedomí nasledujúcich dvoch úrovní schvaľovania produktov:
Bez ohľadu na čiastkovú situáciu a delegovanie schvaľovacej právomoci, všetky akcie psychologických operácií a správy musia súhlasiť a byť v rámci tém a cieľov psychologických operácií, ako je stanovené vo výkonnom rozkaze. Požiadavky na zmenu pôvodne schválených cieľov a tém musia ísť od veliteľov na schválenie ministrovi obrany. Ciele psychologických operácií a témy musia podporovať našu politiku operácií schválených ministrom.
8. Uskutočňovatelia psychologických operácií
1. Spravodajstvo. Použitie psychologických operácií, ktoré síce fyzicky neničia, ale zraňujú dušu človeka, závisí od politických, vojenských, kultúrnych, náboženských, psychologických a spoločenských podmienok. Plánovači psychologických operácií musia hodnotiť tieto podmienky cez terajšie znalosti, aby rozvinuli cielené pôsobenie na vybraté zahraničné skupiny s cieľom vplývať na ich aktuálne cítenie a myslenie. Tieto znalosti sa získavajú prostredníctvom spravodajského procesu, ktorý zahŕňa plánovanie a usmernenie, zber, spracovávanie a využívanie, analýzy a produkciu, rozširovanie a interpretáciu, hodnotenie a spätnú väzbu. Spravodajské a kontrarozviedne požiadavky zahŕňajú bežné spravodajstvo, štúdie o pozadí zahraničných krajín, spravodajské a kontrarozviedne hodnotenia.
Každý veliteľ musí hodnotiť svoju schválenú misiu a operačnú oblasť a zistiť špecifické spravodajské a kontrarozviedne potreby psychologických operácií. Toto hodnotenie a identifikácia budú určovať ako dobre spravodajsky získavame organizácie a kontrarozviedku, ktoré môžu získať životne dôležitú informáciu a produkovať relevantné spravodajské a kontrarozviedne produkty. Rozvoju spravodajstva a kontrarozviedky vzťahujúcich sa k psychologickým operáciám by mal predchádzať detailný plán zberu so špecifickými požiadavkami na využitie všetkých vhodných zdrojov a techniky. To zahŕňa základné spravodajstvo, štúdium kultúry zahraničnej krajiny a čiastkových cieľových skupín, ako i bežné spravodajstvo o postojoch skupín, o ich správaní a možnostiach.
Spravodajstvo by malo priebežne poskytovať pre psychologické operácie hodnotenia o špecifických cieľových skupinách a spätnú väzbu reakcií skupín na správy psychologických operácií. Ďalej, údaje z výsluchov zajatcov, zbehov, udavačov a ďalších podobných ľudí je treba hodnotiť, plánovať a vykonávať v rámci psychologických operácií konaných v reálnom čase.
Plánovači psychologických operácií by mali zaistiť, že špecifické potreby nutné na ukončenie spravodajských produktov sú komunikované v spravodajskom spoločenstve tak, že požiadavky môžu byť včas zadané, spracované, využité a rozšírené. Ak je to vhodné, plánovači by tiež mali dosiahnuť to, že informačné diery sú zistené ako požiadavky na spravodajstvo z ľudských zdrojov, časovo citlivé požiadavky na zber alebo ad hoc požiadavky na spravodajstvo z ľudských zdrojov.
Hocijaký faktor, ktorý prezentuje prekážku pri dosiahnutí úspechu vojenského programu psychologických operácií je pokladaný za hrozbu. Včasným zistením a využitím hrozieb vzrastá potenciál pre úspešné splnenie cieľov a úloh programov psychologických operácií. Spravodajské a kontrarozviedne hodnotenia môžu potom byť požadované, aby zbierali informácie pre analýzy. Všeobecne sú to tri prostredia:
2. Velenie, riadenie, komunikácia a počítačové systémy. Komunikácia medzi veliteľmi, ktorí plánujú a realizujú akcie psychologických operácií, je nevyhnutná pre efektívne využitie možností. Komunikačný plán psychologických operácií by mal byť pripravený a zaistiť, že komunikačné výstupy sú kompatibilné a adekvátne. Architektúra bojiskovej komunikácie musí zahŕňať plány pre integráciu psychologických operácií do sietí bezpečného hlasu a údajov, satelitných komunikačných systémov a možnosti komunikovať na národnej úrovni, s mnohonárodnými a s komunikačnými systémami hostiteľskej krajiny. Riadenie by malo vhodne centralizovať plánovanie a usmerňovanie, i decentralizovať výkon. Zber by mal fungovať z automatických sietí, z archívov štúdií, rozhlasového/televízneho zberu a mala by sa viesť štatistika o zariadeniach rozhlasu a televízie v rôznych krajinách. Zahŕňa informácie ako umiestnenie, vybavenie a frekvencie užívateľov.
3. Logistika. Predovšetkým ide o požiadavky veliteľa na logistickú podporu našich síl. Hostiteľská krajina môže poskytnúť psychologickým operáciám veľa - požadované zásoby, vybavenie, objekty a materiál.
Záver
V súvislosti s tvorbou plánovanej národnej doktríny pre psychologické operácie by bolo vhodné zamyslieť sa nad politickou smernicou, rolami a misiami, organizačnou štruktúrou, operačnou koncepciou, plánovaním a programovaním, výcvikom, logistikou, spravodajskou podporou, školením a výcvikom personálu. Národná doktrína by v tomto smere mala poskytnúť základné formulácie, usmernenia, koordináciu a vedenie psychologických operácií v mieri, v krízach a vo vojne. Paralelne s ňou by nás malo zaujímať i plánovanie psychologických operácií a úloha štábneho prvku psychologických operácií v tomto procese. Už v tomto roku by sme mali využiť plánované cvičenia, zasadenia vojenských síl, kontakty so zahraničím a špeciálne typy bojových akcií na precvičenie akcií psychologických operácií. Zamýšľať sa treba nad výcvikom a vzdelávaním dôstojníkov v tejto oblasti, aby rozumeli psychologickým operáciám. Efektívna organizačná štruktúra by mala vzísť z úvah o personáli a vybavení. Treba skúmať psychologické operácie s dôrazom na monitorovanie a hodnotenie psychologického prostredia u vybratých zahraničných národov a v súvislosti s tým modelovať kampane psychologických operácií, ktoré zapoja komunikačné médiá a inú techniku tak, aby sa cieľové zahraničné publiká správali pre nás želateľným spôsobom. Tiež by sme mali začať analyzovať špecifické zemepisné regióny, cieľové publiká, pripraviť plány na podporu operácií našich jednotiek a tieto overiť na cvičeniach. Teda prioritne ide o formuláciu národnej doktríny, vzdelávanie dôstojníckeho zboru, integráciu do plánovacích procesov štábov, optimálne organizačné štruktúry, vytvorenie podmienok pre intenzívnejšie skúmanie, a hneď od začiatku všetkých prác i o oddelenie psychologických operácií od špeciálnych operácií.
Literatúra
[1] Nižňanský, J. a kolektív: Informačná vojna v ozbrojených silách, MO SR, Bratislava 2003, 170 s. (monografia)
[2] Nižňanský, J., Nečas, P.: Plánovanie informačných operácií v ozbrojených silách Slovenskej republiky (podľa štandardov a postupov NATO), MO SR, Bratislava 2004, 80 s. (monografia)
[3] Nižňanský, J., Nečas, P.: Towards NATO´S Political and Military Strategy for the 21st Century, MO SR, Bratislava 2004, 128 s.
[4] Nižňanský, J., Nečas, P.: Global Security Environment: Future Challenges and Risks, MO SR, Bratislava 2005, 139 s.
[5] Nižňanský, J., Lucana M. Estevez Mendoza, Pavolka D.: European Response to Terrorism: Cases of Spain and Slovakia, MO SR, Bratislava 2006, 118 s.
[6] Nižňanský, J. - Nečas, P.: Warefare in Air Space Management, Acta Avionica č. 14/2007, s. 94 - 100
[7] Nižňanský, J.: Potenciálne asymetrické hrozby, Zbrane, strelci a lovci č. 5/2007, s. 20 - 24
[8] Nižňanský, J.: Prezentácia násilia v médiách, Zbrane, strelci a lovci č. 1/2008, s. 14 - 16
[9] Nižňanský, J.: K niektorým aspektom kybernetických útokov, Líder č. 1/2010, GŠ OS SR, s. 20 - 33